Právnik alebo advokát?

Potrebujete radu právnika? Alebo sa radšej obrátite na advokáta?

 

Pre mnohých z nás sa tieto dva termíny zlievajú do jedného a voľne ich zamieňame – právnik aj advokát sú predsa tí, čo sa vyznajú v paragrafoch a neraz komplikovanom odbornom slovníku. Právnikom je teda každý, kto vyštudoval na Právnickej fakulte.

 


Advokátom je právnik, ktorý má niečo navyše : absolvoval prax a zložil advokátsku skúšku – to je licencia umožňujúca poskytovať právne služby, je členom Slovenskej advokátskej komory a je vedený v jej zozname, zložil sľub mlčanlivosti čo je spojené s diskrétnosťou, je poistený pre prípad škody, je bezúhonný a spoľahlivý.

 

Advokát, je jediný oprávnený sústavne a za odmenu, poskytovať právne služby v SR, ktoré spočívajú v zastupovaní ľudí v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, len advokát obhajuje v trestnom konaní, poskytuje právne rady, spisuje listiny o právnych úkonoch a vykonáva autorizáciu zmlúv o prevode nehnuteľností, spracúva právne rozbory, spravuje majetok klientov a poskytuje ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci.

 

Advokáti sa zodpovedajú za svoje konanie aj Slovenskej advokátskej komore – konkrétne revíznej a disciplinárna komisii, ktorá im za nečestné, nedôstojné a neetické chovanie ukladá sankcie.

 

Advokát poskytuje právne služby za odmenu, ktorá sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom, alebo ak sa nedohodnú, patrí advokátovi tarifná odmena určená podľa Vyhlášky MS SR. Ak je advokát ustanovený štátnym orgánom, odmenu mu vo všeobecnosti uhradí štát. Ale advokát môže poskytnúť právne služby aj za zníženú odmenu alebo bezplatne v odôvodnených prípadoch. Pre ľudí, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie odmeny advokáta, existuje poskytovanie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi prostredníctvom Centra právnej pomoci.

Osobný bankrot

Čo znamená tzv. „osobný bankrot“?

 

Spísať návrh na „osobný bankrot“ je najvýhodnejším riešením najmä pre tie fyzické osoby, ktorých záväzky výrazne prevyšujú ich majetok. Keď hrozí exekúcia a teda výrazná strata majetku, je nanajvýš vhodné podať návrh na vyhlásenie tzv. „osobného bankrotu“, keďže majetok by bol tak či tak speňažený a ešte k tomu by sa prirátali trovy exekúcie. Na rozdiel od exekúcie, konkurz fyzickej osoby s následným oddlžením predstavuje nevymáhateľnosť vzniknutých dlhom ku dňu vyhlásenia konkurzu.

 

Zákon nepozná medzi ľuďmi vžitý názov tzv. „ osobný bankrot“ , ale používa pre to pojem oddlženie.

 

 

Oddlženie je dvojfázový proces, v ktorom prvá fáza predstavuje samotne konkurzné konanie, kde prihlásení veritelia sú uspokojovaný z majetku úpadcu. Druhú fázu za splnenia zákonnom daných podmienok predstavuje samotné oddlženie, ktoré umožňuje po jeho splnení zánik vymáhateľnosti všetkých vzniknutých dlhov, ktoré neboli uspokojené v konkurznom konaní, na rozdiel od exekúcie kde takáto možnosť neexistuje.

 

Návrh na oddlženie môže podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. Po dôkladnej analýze Vašej situácie dospejeme buď k záveru, že oddlženie je možné a následne vypracujeme návrh na vyhlásenie konkurzu s oddlžením, prípadne dospejeme k záveru, že oddlženie možné nie je a pokúsime sa nájsť iné vhodné riešenie vašej situácie. Vypracovaný návrh na oddlženie podáte sami, prípadne ho podáme za Vás pričom Vás budeme aj zastupovať počas celého priebehu konania. Detailnejšie informácie nájdete na webstránke www.oddlzenie.info

 

Návrh dlžníka na oddlženie musí vyjadrovať poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Po ukončení prvej fázy, ktorou nastáva skončenie konkurzného konania nasleduje po povolení oddlženia druhá fáza s trojročným skúšobným obdobím, počas ktorého dlžník vykonáva právne úkony vymedzené v uznesení o povolení oddlženia. Počas priebehu oddlženia (3 roky) ste stále chránený pred exekúciami a nárokmi veriteľov. Počas tohto skúšobného obdobia je dlžník povinný poskytnúť správcovi vždy ku koncu skúšobného roka peňažné prostriedky vo výške určenej súdom. Minimálna suma je 2380,40 Eur ročne (záleží od výšky príjmu alebo výšky vyplácanej minimálnej mzdy platnej v aktuálnom roku, vyživovacej povinnosť a mnohých ďalších ukazovateľov). Tieto peňažné prostriedky správca konkurznej podstaty pomerne rozdeľuje medzi veriteľov dlžníka. Po uplynutí skúšobného obdobia súd rozhodne o oddlžení dlžníka.

 

Ak bol konkurz zrušený bez toho, aby následne prebehlo konanie o oddlženie, pohľadávky alebo ich časti, ktoré neboli uspokojené v rámci konkurzu, môže neuspokojený veriteľ vymáhať aj po zrušení konkurzu z majetku, ktorý dlžník nadobudne po skončení konkurzu. Preto je potrebné striktne dodržovať podmienky, ktoré určí súd.

 

Ak sa však konkurz skončil tak, že prebehlo zároveň konanie o oddlženie, pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné.